We did it !


We did it!
Tak, ako to hlása nápis na tričku z preteku. Ani nie pred mesiacom sme sa rozhodli zúčastniť prekážkového závodu. (podrobnejšie info tu). Ako to býva vo zvyku, že hladný netreba chodiť na nákupy, tak by som odporúčal rozhodovať sa aj o prihlásení na preteky v inom ako adrenalínovom opojení. Nie, nepumpoval mi adrenalín v žilách z predošlého preteku cca mesiac, ale správna motivácia a v mojom prípade hlavne ambícia skúšať a zisťovať svoje limity v určitých situáciách, má vždy navrch.

A tak sa stalo to, čo sa v mojom prípade väčšinou stáva, že sme sa registrovali aj na ďalší pretek. Tentokrát sa konal v Maďarsku a aby sa nemálilo, tak sme si naložili hneď double. Teda nie 6, ale 12,5km behu cez prekážky, blato, kopce, vodu a opätovne sa snažili prekonať sami seba. Základom bolo prísť do cieľa bez zranenia, dať čas pod 2 hodiny a skončiť aspoň v top 50 - (v mojej mužskej kategórii štartovalo 176 bežcov).
Začnem príchodom tak, ako som vychválil predošlého organizátora, tento si odo mňa veru 5 hviezdičiek nezaslúži ani zďaleka. Jazyková bariéra je jedna vec a ani ja som není topka v angličtine, ale toto bolo veru trošku mimo. Anglicky vedeli ceknúť tak „ok“ a „go“. Registrácia sa s tým prvotným pretekom nedala vôbec porovnať. OK, ja som mal šťastie “len” 15min registrácia, čo sa o Zuzke povedať nedá - dostať štartovací balíček s číslom, chipom 10min pred pretekom s tým, že tam dobrých 45min stojíte, je dosť aj na mňa. Pre porovnanie v ČR som bol vybavený do minúty a to tiež boli stanoviská rozdelené podľa štartovacích čísiel.
Hlásenie nástupu na pretek - jedna anarchia - všetko len v rodnom jazyku, neriešili, že ty máš štart o 10:15 a postaví sa pred teba „čávo“, čo má ísť až 30min po tebe. Keď sa pýtaš a chceš aspoň preklad v angličtine, teta na teba pozerá ako bager na tvrdú hlinu. Ale tak prenesieš sa cez to, veď nebudeš si kaziť pretek s tým, že čo iné som sem išiel asi tak robiť, ne?
Behať, švácať sa do blata, brodiť sa vo vode, či preliezať rôzne prekážky. BANG! - bolo odštartované, čakalo ma cca 12km a 22 prekážok. Niektoré sme už poznali z predošlého preteku, teda sme boli už v obraze, čo a ako urobiť. To, čo musím vyzdvihnúť je, ako rýchle si dokáže pes, ktorému sa venujete zapamätať, čo bolo a čo od neho vyžadujete. Tentokrát žiaden delay na prekážke s klietkou - okamžite vedela, čo bude nasledovať a sledovala, kedy prebehnem nad ňou a budeme môcť pokračovať.
Trať bola zaujímavá - za mňa síce menej akčná, ako tá v Čechách, ale kto rád behá (nie je to môj prípad), tak si to užil naplno. Prekážky, ktoré sme už poznali, sme zvládali jednu za druhou. Časť brodenia v bahne, kde Sky dala taký jump, že jej svietili len tie jej modré kukadlá a všetka biela srsť bola čierna, bola fakt komická. Mne osobne sa potom páčili prekážky, kde ste dostali na seba vestu so závažím a museli vyskočiť na príves, potom dolu a druhou stranou tak isto späť. Ako, tu sme mali delay snáď 5min a to sme bežali ráno. Vidieť pani, ako dvíha hore cez ten vozík, čuvača, čo vážil snáď 80kg , bolo síce úsmevné, ale tak stálo to nejaké tie minúty, než to zvládla. Osobne som mal pocit, keď som ju predbiehal nižšie na trati, že ju aj v krížoch seklo.
Ďalšia zaujímavá disciplína bol labyrint! „OK!“ poviete si, čo je na tom zaujímavé. Mno, keď vyfasujete plavecké okuliare a na nich vám začiernia sklíčka, a povedia „choď, veď pes ťa prevedie“  – mno, nebol som si 2x istý, či to je dobrý nápad. Ale tak Sky to zvládla bravúrne - bez problémov sme sa preštrikovali na druhú stranu. Perfektné je, ako som spomínal vyššie, že už ani tunel, či podliezanie pneumatík nebol problém. Teda, okrem toho, že som sa v tuneli asi 3x zasekol tu som bol tá brzda zase ja.Potom to už bolo viac-menej o behu v rôznom teréne, nosení rôzneho bremena, ako bolo 20kg vrece granúl, betónové závažie, päťlitrových bandasiek s vodou zavesených na palici, čo ste si vyložili na chrbát a dávali si kolečko, či ťahaní pneumatiky z traktora za sebou celkom zaujímavým terénom. Najviac ale, podľa mňa, zaklincovali predposlednú prekážku pred cieľom OK, máte za sebou cez 12km, vidíte cieľové vlajky a prásk postavia pred vás konštrukciu cca 6 metrov dlhú, ktorú máte prerúčkovať. OK, pre mňa veľmi rýchla zležitosť, keďže mám ruky dlhé jak pavián, tak sme to so Sky zvládli pomerne rýchlo. Ale toľko ľudí, čo som pred tou prekážkou videl drepovať, bola sila. Pre vysvetlenie - ak ste si neboli istí, že vy alebo váš pes danú prekážku zdolá alebo sa tam zasekne, nasledoval “trest” a to drepy - tie boli odstupňované podľa obťažnosti danej prekážky. Nasledoval už len dobeh do cieľa, kde sme dostali obaja zaslúženú medailu a cca minútku sme si počkali, než dobehne za nami Zuzka. Nakoniec môj čas 1:41 stačil na 55. miesto v mužskej kategórii, teda sa mi nepodarilo umiestniť, ako som si predsavzal. Aspoň bude čo zlepšovať o rok. Týmto sme teda ukončili tohtoročnú “bežeckú” sezónu a začíname off-snow – bikejoring, keď už spolu so Sky začínam zapájať aj Aryu.