Sibírska strela na ceste SNP - Day 7

Včera nás prišiel pozrieť môj synátor. Pokecali sme, aj keď za svetla čelovky, a začali sme meniť plán na zajtra, keďže počasie sa malo pokaziť. Nakoniec sme sa dohodli, že si skúsime ušetriť jeden deň a dáme zopár kilometrov navyše. "Zopár" je to slovo, ktoré by som rád prízvukoval. Keďže plánoval cestu môj mladší bláznivý brat :D, tak som nemal potrebu to preverovať. Večer to znelo celkom OK - "Bratu, dáme ČR na šupu to je len 26 kilometrov". Hovorím si "OK, why not :)"
Pôvodne sme chceli ostat spať niekde v Čechách, ale vidina, že môžeme ušetriť jeden deň, bola lákavejšia. Ďalšia z motivácií bola, že kamarát z Bratislavy má svokrovcov v Drietome a spolu s manželkou a deťúrencami boli doma tu. Takže sme mohli stanovať u nich pekne na pozemku a nemuseli sme hľadať miesto v lese, či na lúkach.  
Rozhodol som sa dať dnes Sky regeneračné voľno - predsa len mala už dosť kilometrov za sebou a deň oddychu jej len prospeje. Aj keď official je toto "Sibírska strela na ceste SNP", tak túto časť si prejdeme spolu ešte raz. Aspoň som zmapoval terén.
Ráno sme sa dohodli teda, že Marcelino príde pre nás - o 6.30 už bol na mieste, kde sme sa dohodli. Z ruksakov sme vyložili všetko, čo malo veľkú váhu, a zbalili len potrebné ovocie, niečo na zakusnutie a vodu. Termo pre istotu. Vyrážame cca o 7.15 naľahko. Prvé kroky a mal som pocit, že lietam :D Darmo 20 kg na ťažko v ruksaku je 20 kg. Trapézy boli radi, že ich nič neťahá, takže si oddýchli aj tie. Vyrážame rezko opäť okolo včerajšej Jurášovej lúky, kde sme nocovali a ideme cca 5 kilometrov po asfalte (na tejto ceste tento povrch nesmierne "milujem"), potom nasleduje nástup do lesa, nejaké to stúpanie a nádherná scenéria. Les je tak neskutočne hustý a tichý, že počujem len vietor, ako hučí.
Prechádzame hranicu - foto - pri míľniku funny tabuľa "POZOR STÁTNÍ HRANICE" a ideme smer Dibrovov pomník. Nevidel som ho vopred, teda sa nechávam prekvapiť, čakal som niečo na čistinke v okolí lesov. Zrazu ho zbadáme, nesklamal ma - OK, nebola to čistinka, ale pomník pekný. Foto, zápis a pokračujeme. Prichádzame na Holubyho chatu. Tešíme sa na obed, ale pánko nás okamžite dáva na poriadok, že nevaria, maximálne tak cesnačku. Tak dáme cesnačku, 8 chlebov k nej, ja kofolu, brácho pivo a pokračujeme. Prichádzame k Veľkej Javorine, fúka neskutočne, opäť dáme "tag", zápis do denníka a smer už len ČR. Zrovna, keď vyrážame z lesa na planinu, tak počasie nám dáva zabrať - vietor s dažďom je top, hlavne keď vás facká z boku. Vchádzame do lesa a prestáva pršať (seriózne?). Cestou cca v polovici trasy cez ČR stretávame Lukáša, ktorý tento rok ako prvý vyrazil na SNP-čku (na stránke cestasnp.sk ho nájdete pod nickom "Cesta života"). Dáme krátky pokec, jednu selfie a ideme ďalej. Po cca 1,5 kilometri zase môj "obľúbený" asfalt - ten nás de facto sprevádzal až k hraničnému priechodu Kykula. Tam vychádzame a čo čert nechcel, tam páni v zelenom, čo pomáhajú a chránia. Mno, ideme z Českej republiky, že áno :D, tak reku bude veselo - 14 dní v Gabčíkove stráviť nechceme, že? :D Ta si opäť zapisujeme potrebné údaje zo smerovníka a ideme si po českej strane piánko. Chlapci zlatí nám normálne doprovod robili. Poviem vám, že teraz sme sa cítili ako partizáni :D kokos, ako za komančov, pokus o prechod hranice, aby ťa príslušníci nevideli. Ešte, že títo nestrieľajú. Tak sa im strácame popri hranici, páni to niekam zvrtnú a my preskakujeme na našu rodnú hrudu poklusom k Machnáču, najvyššiemu vrchu Drietomy. Odtiaľ to hlási ešte 1.35 hodiny do Drietomy. Nohy už značne dávajú najavo, že majú dosť :D, tak im dohováram, že už len kúsok a normálne to beriem dole strmáčikmi poklusom. Klesanie cez 300 metrov nad morom, ale to už neriešim. Dola ma už čaká Marcelino so Sky, v Drietome zase kamarát Mirko, tak všetko ide bokom.
V Drietome sme niečo pred 20.00 - hike time dnes 10.47hod., kilometre sa zastavujú na 50,10.
Mirko nás privítal spolu s rodinkou. Čakala nás parádna večera - čerstvo chytené a upečené pstruhy a domáca tento veľmi náročný deň ukončili.  
Nakoniec sa skladáme nie v stane, ale vo vnútri, teda spíme v teple, nie v daždi a chlade. Zajtra nás čaká len easy cesta smer Trenčianske Teplice - večer hlásia teploty -5 stupňov, takže sa budeme snažiť si skôr nájsť nejaké ubytko.

Robo & Sky



33jpg38jpg34jpg35jpg40jpg37jpg