Sibírska strela na ceste SNP - Day 4

Začnem dnes nezvyčajne básňou, ktorú sme objavili po ceste a zaujala ma:

Povzdych lesa
Pútniku!

Ktorý ideš okolo mňa nezdvihni ruku lebo som:
teplo tvojho krbu počas zimných nocí
strechou tvojho prístrešia, kde sa uchýliš
pred páliacim slnkom a ovocie moje uhasí tvoj smäd
trám, čo drží tvoj dom
stôl, na ktorom jedávaš
posteľ, v ktorej si odpočinieš
doska, z ktorej si postavíš čln
dvere tvojho domu
drevo tvojej kolísky a na koniec i rakvy
Pútniku!

Ktorý kráčaš okolo mňa, vyslyš moju prosbu
Nenič ma!

OK! dosť bolo poézie, skúsim vám priblížiť slovami, či písmenkami, náš 4-tý deň putovania po ceste hrdinov SNP.

Večer bol velice zaujímavý - ako som spomenul v predošlom blogu, ostali sme spať kúsok pred Sološnickou dolinou pri altánku.
Zaliezli sme dnu a reku dáme šlofíka, ráno si privstaneme a štartujeme. O 00.15 to však začalo. Srnky sa rozhodli zjavne na našu počesť spraviť párty. Hulákačky cez celú dolinku že najviac a začali sa približovať čím viac, tým zreteľnejšie - Sky pochopiteľne v strehu. Celkom mi je ľúto, že Arya tu nie je so mnou, ale ešte stále na tom nie je tak, že by som mal v nej aspoň takú dôveru, ako v Sky. V daný večer som sa tomu aj potešil a presvedčil. Akonáhle som Sky prízvukoval, že má byť v pohode, zvalila sa vedľa mňa a len občas sondovala, či je všetko OK.
Pri Aryi som si istý, že by som do rána mal dieru v stane presne takú, ako mi spravila doma v gauči. A hneď by sa pripojila na párty. Po cca hodine sa však párty ukončila. Aby málo nebolo, tak o cca 3.00 znova, ale to boli tak max 3 kusy, zjavne mali dozvuky po párty ako ja na poslednom Husky Gangu Slovensko :D (pozdravujem účastníkov daného večera) - teda trafiť domov nevedeli a nebolo nič lepšie, než sa nám začať špacírovať okolo stanu. Ako som ja očakával, že nejaká zavadí fixovacie šnúry z boku stanu, splaší sa a prebehne nám cez stan :D to by bolo parádne ukončenie dňa.
Našťastie, nič také sa neudialo a pobrali sa kade-ľahšie.

Večer nám aj riadne prituhlo. Naobliekal som sa, ako sa len dalo, a aj tak bola veru kosa riadna. Ráno potom zisťujem, že večer -1 stupeň. Super! Aspoň mám prvý zimný spánok v stane za sebou.
Varíme čaj, dávame si raňajky a o 7.00 už vyrážame na cestu.
Ako, nebudeme si klamať, hej - takú rozcvičku v podobe výšľapu 500 výškových metrov v jednom kuse som veru neočakával. Potom nasledoval presun smer zrúcanina hradu Ostrý kameň, kde sme mali stretnutie so Zuzkou, Kymmi, Yuffie a mojím štendom Aryou.
Cesta ubiehala po Amonovej lúke - fakt parádne miesto na kemp - tu sme nabrali čerstvú vodu zo studne, dali na 15 minút oddýchnuť trapézom (nie že by to pomohlo) a pokračovali ďalej.
Cesta dnes pre zmenu hnus - drvený asfalt nie je zrovna niečo, čo preferujem ani ja, ani psica - darmo papuče nenosí rada, ale akonáhle začne asfalt páliť, inú možnosť nemá. O cca 14.00 začíname výstup na Ostrý kameň - opäť pekný stupáčik, ale už to bolo de facto jedno. Blížil sa cieľ pre dnešný deň, tak už som sa nevedel dočkať, kedy uvidím tu kopu kameňa a hlavne zvyšok svorky <3
Na zrúcanine nachádzame bohovské miesto na spanie, teda neni treba ani stan rozkladať a Sky bude mať svoju prvú noc vonku ;)
Tým ukončujem dnešný deň a ozveme sa opäť hneď, ako bude signál a čas na pár slov.

Robo & Sky


16jpg18jpg19jpg20jpg