Sibírska strela na ceste SNP - Day 10-11

Počasie nepraje. Po neúspešných pokusoch získať ubytovanie v Hornej Porube, kde nebolo možné nájsť ubytovanie aj so Sky, sme 10-ty deň opäť ostali v Trenčianskych Tepliciach. I keď som sa tešil, že sme ušetrili jeden extra deň tým prechodom Čiech (čítaj v predchádzajúcom blogu), radosť netrvala dlho. Traja zamrznutí nesklamali a pripravili „pekné“ počasie. Tým, že sa nedarilo zohnať ubytovanie v Hornej Porube a celý večer malo pršať, nemal som absolútne chuť spať v daždi vonku. Po ceste sú síce altánky, ale večer len 1 stupeň :D A keďže na Bonifáca som bol o rok starší, tak si ako darček iste nedám „spánok“ vonku ;) Tak sme ostali.

 V hoteli Krym, kde nám mali dať pečiatku do zápisníka SNP, ani na 6-ty pokus nikto nebol. Posledná naša návšteva bola iste komická. Ak uvidíte niekde v správach, že hľadajú dvoch čudákov v rúškach s Huskym, ako behajú po recepcii, prehľadávajú šuplíky, aby našli pečiatku, vedzte, že to sme boli my :D Pochopiteľne nič iné, okrem pečiatky, sme nehľadali a ani neodcudzili. Nakoniec sme odišli s dlhým nosom. Ani hulákanie na hotel nefungovalo. Tak sme len urobili foto prázdnej recepcie ako dôkaz a išli na oblátky.

 Ráno mi už o 6.00 huláka budík – stopnem ho, veď máme času – o 10 minút už ale leziem von z postele. Pozriem von z balkóna a chčije, furt chčije a neprestáva. Tak nič – začínam baliť, vyťahovať pršiplášte a chystať sa na 33 kilometrov dlhý, mokrý pochod. Vyrazili sme niečo po 9.00. Sky som tiež vybavil pršiplášťom – veru, nič nie je lepšie ako mokrý pes od dažďa v izbe.

Prechádzame len kusom Trenčianskych Teplíc a potom vstupujeme do lesa. Tam dážď absolútne nevadí, minimálne sa prediera cez hustý les. Prechod lesom je jedna nádhera s tým, že hmla, ktorá tam padala, tvorila super atmosféru.  Cestou nestretávame živej duše. Teda okrem sŕn a 13 salamandier. Toľko sme ich napočítali od Trenčianskych Teplíc po Zliechov.

Vedeli sme, že nás čaká 1600 metrové stúpanie na najvyšší vrch, čo sme mali po ceste – Vápeč, tiež prezývaný slovenský Matterhorn. No moc sme z neho nevideli. Vyšli sme síce až na samí vrchol, ale nič, okrem hmly, tam nebolo. Tak dávam „tag“ na kríž a zberáme sa dole pokračovať v ceste.

 

Zostup je pekne o hubu – vlhko, blato, korene, všetko sa šmýka. So zapnutou Sky je to ešte náročnejšie. Je až divné, že len raz som drbol na prdel :D

Z lesa vyliezame na lúky a čistinky a tak sa to strieda až po Zliechov.

Rovno pred cieľom chytám ešte nervy, keď idem okolo cigánskej chatrče a vidím huskyho na reťazi!!! >.<

Prichádzame k ubytovaniu v škole. Ako bez prdele v Brezovej pod Bradlom to bolo super, ale toto je iný level. Škola a tam len ja, Sky a brácho. Síce vyzeralo to divne, keď vyleziete zo sprchy v trencloch a idete na druhé poschodie, kde máme izbu a vlastne až potom si uvedomíte, že je vás vidno z ulice v plnej nádhere...čo už :D

Najesť sa tu nedá nikde, tak brácho beží do obchodu a na večeru je klasika – sáčkové kura na paprike a ja si dávam ešte wifonku, mňam!

Sky spokojná, že opäť môže spať pekne na mäkkom v izbe kúsok odo mňa.

Tým pre dnešok končíme. Zajtra nás čaká opäť dlhá túra. Dúfam, že moja laba to zvládne – čakajú nás Čičmany, kde sa fakt teším.

 

Robo a Sky


48jpg49jpg50jpg51jpg46jpg