HUSKY positive na HDR

Nie, názov nevyjadruje jednu z techník používanú na tvorbu fotografií, ale prekážkový beh so psom - Hard Dog Race.

Už minulý rok sme sa spolu so Zuzkou a Marošom zúčastnili dvoch pretekov, aj keď farby HUSKY positive sme hájili len ja a Zuzka. Maroš bežal za “stajňu” Flying Husky .

 Poďme však späť k celému preteku resp. k jeho plánovaniu. Tak, ako minulý rok, aj tento počas kolobike sezóny sme sa spolu s Husky bandou dohadovali, že by sme si dali zopár pretekov na HDR. Možností bolo hneď niekoľko - v Maďarsku sme chceli zabehnúť dve kolá a v Českej republike jedno. Ako prvý pretek sme si zvolili „Not Just run“ (trať dlhú 6km - tvoriť ju má prevažne beh, prekážky sa mali nachádzať len na štarte a v cieli) a taktiež v Maďarsku to mal byť „Mud Race“ - ako názov vypovedá, malo to byť hlavne o “čvachtaní” sa v blate. Potom mal nasledovať HDR „Base“ v Čechách (trať dlhá 6,2km obsahujúca 16 prekážok). HDR „Wild“ ( 12km trať s 21 prekážkami) sme chceli tento rok vynechať, keďže sme to chceli odbehnúť všetko spoločne ako team. Poskladať 6 ľudí nebol až taký problém - na kolobike tréning nás chodí dosť, takže zazneli mená a plán bol na svete.

 Prvé kolo (HDR Not just run)  malo prebiehať v Maďarsku v apríli, prišla však pandémia a s ňou COVID-19 a nám pár dní pred pretekom bolo oznámené, že sa pretek nekoná (pozn. Zuzka: I keď organizátori nakoniec usporiadali toto kolo virtuálne – v deň konania preteku si každý prihlásený, aj neprihlásený, mal odbehnúť aspoň 6km trať so psom a trackovať si ju na appke v mobile a potom šupnúť na Facebook s hashtagom #fuckcorona – takže sme si dali tréningový nástrel s havkami na 8km tu v Bratislave).

 Iskrička nádeje vzplanula, keď sa situácia začala trošku normalizovať a bola spustená registrácia na HDR Base v ČR. Z pôvodnej zostavy ešte pred COVID-19 nám “odpadol” Maroš (tešíme sa s ním, keďže spolu s manželkou Paťkou čakajú prírastok - GRATULUJEM), Dávid mal v danom termíne už iný pretek a Katka zasa naplánovanú dovolenku. Tak sme ostali v zložení Zuzka (Yuffie), Veronika (Eliz), Richie (Nicole), Vlado (Aki), Marcel (Arya), Martin (Kymmie) a ja s mojou sibírskou strelou Sky. Sedem pretekárov - prihlásili sme sa ako 6-členný HUSKY positive team a brácho mal bežať s Kymmie sólo v tom istom čase ako my.

Ako to býva tento rok vo zvyku človek mieni a COVID mení. Keďže Richie je vždy v prvej lajne ako príslušník požiarneho zboru, čo čert nechcel, tri dni pred pretekom musel absolvovať test na COVID a jeho účasť bola viac-menej vybavená. To ešte Zuzka vyriešila s organizátormi HDR tým, že sme bráchu presunuli k nám do HUSKY positive teamu. V ten istý deň ale nastal obdobný problém u Vlada, ktorý detto očakával výsledok testu. Ani príplatok za expresné vyšetrenie nepomohol a výsledok testu mu zaslali až v sobotu ráno, keď nebola šanca stihnúť začiatok preteku. Vladovu nasrdenosť z toho, že sa nemohol zapojiť do preteku, čítam v správach dodnes.

Takže sme ostali nakoniec v zložení obe dámy - Zuzka, Veronika a potom family “úderka” v zložení ja, synátor Marcel a brácho Martin. 12:15 bol čas, kedy sme štartovali.

Tento rok sme so Zuzkou týždeň pred pretekom dali menší tréning v Tatrách - vybehli sme na Vodopád Skok, Popradské pleso a na Jamské pleso, kde sa k nám pridal aj Marcel. Pretekárska trať bola tentokrát otočená opačne - oproti minulému roku sa teda bežalo inak. Prekážky boli skoro tie isté. Chýbal tunel :D (za mňa OK - nemal som sa kde zaseknúť), ale kompenzovala to psia búda, cez ktorú sa trebalo prepchať. Pretek nemá obmedzenia, čo sa týka plemien, videl som tam snáď všetko od malej čivavy po Írskeho vlkodava. To isté sa týkalo aj ich páničkov, či paničiek. Nerozhoduje vek, či telesná konštrukcia. Takže pre tých, čo trápi otázka, čo ak danú prekážku neprejdete vy, či vás pes, aj tu mali pripravené riešenie - ak danú prekážku nezvládnete, jednoducho si to oddrepujete a bežíte ďalej. Mne chýbala prekážka z minulého roku, kde sa brodilo kus v potoku a potom sa musel istý úsek podplávať mrežu a aj beh lesom bol kratší. Pribudla prekážka KRAB, kde ste na “kraba” išli hore kopcom. Za mňa úsmevná hláška, keď sme sa už štverali hore a povzbudzovala nás dievčina, čo robila staff na danej prekážke so slovami: „Ták, jedem, jedem, ješte kousek a teď spátky na nohy, jestli to zvládnete a bežíme dál.“ :D :D Motivátor jak lusk! :D :D.

Za zmienku stojí aj prenášanie  5litrových fľašiek s vodou na palici prehodených cez plecia (pre pamätníkov a milovníkov KungFu niečo obdobné ako v 13-tich komnatách šaolina).

 Počasie nám celkom prialo, teda slniečko riadne vypekalo. Cca 300m pred cieľom už na nás čakala priekopa s vodou, kde som po skúsenostiach v minulom roku vedel, čo ma čaká a že voda bude studená. Skok do vody a taká facka, čo sa týka zmeny teploty až strach! Moje očakávanie teploty vody bolo predčené. Do vody sme vliezli, skákali spolu so Zuzkou - tá začala plávať a keďže som nechcel trapošiť, že to prejdem po dne krokom, čo mi moje výškové parametre dovoľujú, rozhodol som sa, že si to tiež preplávam. Hej, rozhodol! :D Po dvoch záberoch v plaveckom štýle prsia som okamžite vystrelil na nohy a odkráčal si to po dne. (pozn. Zuzka: Tá voda bola fakt ľadová, 3metre od brehu mi už odchádzala koordinácia ruky-nohy :D ale pre husky na osvieženie po 4-5kilometroch úplná topka).

Na brehu som ešte čakal na Marcela s Aryou, ktorá si vliezla do vody ako slečinka, čo sa nedá povedať o Marcelovi, ktorý sa šmykol a dal tam papuláka ako pán. Arya si plávala tempom „veď čo, mám čas“, až keď som ju začal volať, zabrala a Marcel mal v tom momente pohon. Na druhej strane priekopy už stála Zuzka a zaznamenávala náš prechod na GoPro.

Nasledovali už len kopec hore a dole, povinná jazda a.k.a papulák do blata a podliezanie pneumatík. V cieľovej rovinke sme sa počkali a cieľovou páskou sme prebehli spoločne. Mno teda, vo štvorici - Veronika iste odpustí. Tu by som pripomenul, že Veronika nakoniec na pretek zobrala Daemona (prvotne mala nahlásenú Eliz), ktorý bol po operácii oboch paciek a chlapisko to zvládol bravúrne. Veľmi jej nepomohla ani obuv, keďže tento pretek bežať bez štupľov alebo trailovej obuvi je ako prechádzka po ľade. Veronika aj cez to všetko dobehla v parádnom čase.

Skôr, než napíšem resume a poďakovanie teamu, by som rád spomenul pani, čo celé HDR odkráčala po boku svojho psíka o paličke, nakoľko mala fakt handicap - nepreveroval som, čo presne obnášalo jej zranenie (keď som ju obiehal a pýtal sa, asi ako každý jeden pretekajúci, či je OK a nechce pomôcť), zjavne mala vážne zranenú nohu ešte pred pretekom – fakt klobúk dolu, do cieľa prišla ako posledná s časom niečo okolo 3 a pol hodiny, ale dala to krásne celé.

Keďže sme sa na pretek prihlásili ako team, ale vzhľadom na nešťastné okolnosti, sme štartovali len piati, zaradili nás do kategórie nesúťažné teamy, kde sme obsadili druhé miesto so stratou 23 sekúnd na prvý team.

Ak ste sa dočítali až sem, ďakujem a verím, že vás čítanie bavilo. Poďakovanie patrí celému teamu zúčastnených, aj tým, čo sa zúčastniť nemohli. Veľké ďakujem patrí mojej Zuzke za to, že to celé zorganizovala - od registrácie po plánovanie cesty, vybavovania prehodenia bežcov do teamu, až po dokumentáciu na GoPro, či už z pohľadu jej alebo Yuffie. Bráškovi a Marcelinovi patrí vďaka za to, že sa rozhodli to s nami absolvovať a Arya s Kymie sa nemuseli pozerať na nás len ako diváci. Veronike patrí rešpekt za bojovnosť, Vladovi,  že to do poslednej chvíle nevzdával, Richiemu za support aj počas preteku a Katke za parádne HUSKY positive dresy. Už mi len ostáva tešiť sa na ďalší ročník.

 PS: video z HDR nájdete na našom YT kanále čoskoro

PS1: Foto z pretekov nájdete zase v albume tu

PS2: Dúfam že sme vás dostatočne namotivovali a budúci rok sa nás na štarte stretne viac a od @harddograce.cz bude množstevná zľava pre HUSKY positive

 Robo

119003656_3585146201536676_1659039082441418460_njpg119045529_3585142418203721_1681148993535156421_njpg119040657_3585147794869850_5865989932459705196_njpg119029090_3585141518203811_1992349198997627548_njpg

HDR1PNGhdr2PNGhdr3PNG