Dnes veľka radosť a hlavne som neskutočne hrdý na moju prašinu....

Dnes veľká radosť a hlavne som neskutočne hrdý na moju prašinu. To, že ju občas prezývam sibírska strela, nie je náhoda. Ako býva zvykom, šialené nápady sú tie najlepšie. Zúčastniť sa prekážkového behu so psom bol jeden z nich. Počas chladnejších víkendových rán, pri kávičke na pumpe, kde si dávame pred tréningom zraz, napadla Maroša táto “šialenosť”. Iste keďže poctivo trénujeme s prašinami na kolo-bike tréningoch (viac info www.huskypositive.sk), tak čo by sme si nezabehli 6km cez prekážky. Blata a vody sa nebojíme - na to sme počas tréningu zvyknutí.

Slovo dalo slovo a tak sme sa dohodli, že to skúsime. Najskôr to vyzeralo, že poskladáme aj team (potrebných 6ks), ale tak nie vždy všetko vychádza tak, ako si naplánujeme. Nakoniec sme sa na preteky registrovali traja. Samozrejme predsavzatie bolo jasné - začnem trénovať, behať, nech mám aspoň ako-takú kondíciu. Mno, natrénoval a nabehal som tak dokopy za 3 mesiace od registrácie 3-4km teda nič. Ako sa blížil deň D, tak som si pochopiteľne hovoril, na čo som sa to nechal namotať, fakt mi už načisto pečie ísť behať so Sky a ani neviem, čo nás čaká.

Jasné, YouTube a videá som nejaké zhliadol, ale pokiaľ to nevidíš naživo, či neskúsiš, len ťažko to vieš odhadnúť. Mno, vzdávať sa akosi nemám v povahe, tak som plný očakávania odrátaval dni. Samozrejme, že dokupovanie vecí, ako sú normálne tenisky, čo po závode nemusíš rovno vyhodiť, si treba nechať na poslednú chvíľu- ideálne deň pred závodom. 

 Tak veci zbalené, budík o 5:15 začal vrieskať, zobral som ruksak, prašiny a hor sa do Opatova na pretek. Cesta celkom rýchlo ušla, v ranných hodinách to bolo pohodlné - z hlavnej dediny SR to je cca 2:45hod. S piš pauzami pre prašiny. Na trať som dorazil cca 1,5hod pred štartom, to už Maroš bežal na trati aj s Mayou a Zuzka s Yuffie už čakali v areáli. Vybavil som veterinárny check point, zbehol pre registráciu a hor sa pozrieť z hora na trať. Nebudeme si klamať, vyzeralo to perfektne - všade blato, kopce, prekážky, mno, fakt som sa na to začínal tešiť. Stretli sme sa so zvyškom HUSKY positive bandy a čakali na Marošov beh do cieľa. 

Čas nášho štartu sa blížil, tak som sa vybral nastrojiť seba a Sky a už len čakal, kedy sa to bláznovstvo začne. 10:30 bol čas, kedy sme štartovali. V rovnakom čase so mnou štartovala Zuzka s Yuffie a kedže sa poznáme z tréningov, motivačné “besnenie” mohlo začať. Ešte nastaviť čas na hodinkách, pripraviť GoPro a ide sa na to. „5-4-3-2-1 štart!“ zahlásila slečna za nami a štvornožky sme sa rozbehli preliezať prvú prekážku. Koberec na zemi bol síce cool na break, ale povedzte to mojim kolenám, čo vyzerajú, akoby som ich šmirgľoval. Ľahký výklus z breaku, preskočenie prvej prekážky rovno do blatovej kaluže a beh do kopca. Hneď ďalšia prekážka - pneumatiky zavesené na konštrukcii, pekne uložené v obrovskej hromade blata, čo bolo potrebné podliezť. Akčne dávam papuláka do blata, dúfajúc, že ma Sky bude nasledovať. Dúfajúc!  Ee....preskočiť to bude ľahšie a už preskakuje prekážku, samozrejme rozhodcovia na prekážke rezolútne odmietajú - treba to podliezť alebo drepovať (iste). Tak opäť späť na začiatok - odhŕňam v rámci možnosti a pod dohľadom rozhodcov pneumatiky, ukazujem Sky, kadiaľ má ísť a bang! už sme na druhej strane. Totálne od blata, ale spokojní, to už vidím Zuzku riadny kus pred nami na kopci, tak pridáme, nedáme sa predsa zahanbiť. Dobiehame ich pri prekážke s klietkou, kde musíte psíka zavrieť do klietky, vy ju preleziete vrchom, beriete psíka spať a bežíte ďalej. Tu na mňa moja psica pozerá že „WTF čo som spravila??“ Mno, normálne som jej skoro traumu spravil, takže som tam za ňou musel vliezť a vytiahnuť si ju von. Ako ďalšia bola na rade vodná priekopa - 2metre sú dva metre, že áno, teda zatiaľ čo niektorí plávali, či boli po krk vo vode, som si to prebrodil a Sky to s prehľadom preplávala a spokojne sme bežali k ďalšej priekope s vodou. Potom nasledovali kopce hore a dole, prebeh cez pneumatiky a vybehnutie do lesa. Za zmienku stojí určite prekážka v lese, ktorú bolo nutné podplávať- teda tu už som sa namočil komplet. Opäť beh lesom, preskakovanie konárov, podliezanie prekážok, z ktorých jednu som si dal 2x, lebo slečna, čo to tam strážila, až keď som to podliezal ,druhý krát povie, že to len raz stačí  kolená opäť poďakovali. 

Komická prekážka, pre mňa, bola psia búda, do ktorej bolo potrebné vliezť spolu so psom resp. ju preliezť -tu tie moje 2metre boli zase nevýhoda, skoro som sa tam zasekol.  Bežali sme v celkom slušnom tempe, až som bol sám so seba milo prekvapený, to, že by to Sky nezvládala, som nepochyboval, bál som sa skôr, že ju budem brzdiť ja. Dobiehame k tunelu, cez ktorý bolo nutné sa plaziť. A začala sranda! Sky sa tam nechcelo vôbec, či som ju tam chcel dať prvú, či som sa tam začal plaziť prvý, nič nezabralo, až nakoniec ma napadlo ľahnúť si na chrbát, nech na mňa vidí a skúsiť to tak. Inak som už videl, že si asi zadrepujem. Ale šikulka moja to dala úplne parádne. Tu sme sa zdržali asi najdlhšie, ak nepočítam, že niekde sme čakali než sa pretekári posunú. (pozdravujem agresívnu slečnu pri vodnej priekope, čo jej skoro dekel vystrelilo, lebo pri tom, ako tam stála, sme jej prešli cez vodítko a trošinku sa zamotali. Do budúcna odporúčam pred pretekom užiť Xanax, možno potlačí nutnosť “štekať” na ľudí, čo ju predbehnú). Nasledovali už len bežecké trate - na jednom stanovisku ste si hodili vrece granúl na chrbát, dali kolečko, vrátili ho a bežali ďalej. Cca 800metrov do cieľa ešte schodové prekážky, jeden pekný kopec dole a v zapätí ešte krajší hore ten sme si ale poctivo vybehli, toto jediné snáď s obľubou trénujeme v Tatrách, keď máme niečo podobné v ceste. A na záver už len finish. Tam už čakali nadšení organizátori, ktorí každého srdečne privítali. Odovzdali medailu mne a aj Sky, nejaký ten balíček a pamätné tričko. Chvíľku po mne dobehla aj Zuzka a nebyť toho, že ju hneval slepák (nie, má ho už vonku), mám taký pocit, že by to mohlo byť opačne a čakala by v cieli nás ona.

Za mňa hodnotím toto podujatie na výbornú. Nechýbalo tu absolútne nič profesionálne spravené do detailu. Od veterinára, registrácie, parkovania, trate, prekážok, ľudí pri nich, čí stánkov. Určite odporúčam každému, kto by si tento pretek chcel vyskúšať. A na záver to, ako dokáže s vami spolupracovať váš pes, a nemusí to byť zrovna prašina, je niečo neuveriteľné. Ja som na tú moju nesmierne hrdý, že to zvládla tak bravúrne a verím, že o rok, namiesto jedného, si odbehneme aspoň dve kolá, tentokrát aj s prípravou.

A aby som nezabudol, k výsledkom za HUSKY positive: Zuzana Beller 55. miesto v ženskej kategórii, moja maličkosť 67.miesto v mužskej kategórii a Maroš Trabalka, nesúci vlajku priateľov z Flying Husky, 66.miesto v kategórii mužov. Áno presne tak 9 sekúnd nám chýbalo so Sky, aby sme ho prekonali. Ale beriem to ako výzvu do budúcna a motiváciu. Celkove bolo prihlásených niečo cez 1200 pretekárov, tak si tvrdím povedať, že výsledky boli slušné. Športu zdar! Tomu, s našimi prašinami obzvlášť. Ďalší report bude z akcie HUSKY gang Slovensko 2. Stay tuned.


Robo